sanna

Plesnivec

Po hektickom týždni si obúvam vibramy v nádeji, že mi prinesú únik od všetkého zhonu. Cesta vlakom a nostalgické spomienky na Rybolov v Cerovej (pre nezainteresovaných- letná časť) zmiešané s občasným preverením si, či niektorú časť otázok som si aspoň prečítala.

            Stanica Poprad. Vystupujem z vlaku tešiac sa na všetkých. Ako je zvykom, zas sme zabrali veľa priestoru, hoci nás nebolo až tak početne, i keď autobus vezúci nás na Fľak bol dosť plný. Opustili sme autobus a zrazu som to ucítila...Tatry.

            Čakalo nás 1,5 hodinové šliapanie na Plesnivec. Energiu dodával teplý vietor, ktorý občas zadul do chrbtov. Po niekoľkých krásnych nočných scenériách sme dorazili k chate.

Piatkový večer bol viac-menej spomienkový.  Spomínalo sa na všetko: na maturitné oznámenia (maturanti totiž rozdávali svoje „oznamka“),  na SELŠ-ku- pozeraním fotiek, na Runca a jeho nezabudnuteľnú prednášku o Osobnosti skautského vodcu a mnoho iného.

Ráno nás vítala hudba vetra- veľmi príjemná vzhľadom nato, že sme boli v bezpečí chaty. Po privítaní s miestom sa začalo to hlavné, prečo sme tam boli- vodcovské skúšky a obhajoby projektov. Nejeden žalúdok sa aspoň na maličkú chvíľku zovrel pri vyťahovaní otázok pred komisiou.....Po skúške bolo voľno. Mohli sme si pozrieť nádheru čo nám ponúkali Belianske Tatry, zo všetkého mi najviac učarovali Skalné Vráta....

Vyhlásenie výsledkov skúšok vystriedala sv. omša, ktorú celebroval Andy z Vrbova. Boli sme ako sardinky, ale ako vraví jedno upravené porekadlo- skautov sa všade veľa zmestí...

Slávnostné odovzdávanie certifikátov bolo na Skalných vrátach, odkiaľ sme mali výhľad až do Popradu pomaly....Takto certifikovaní sme sa vrátili na Plesnivec plniť si navzájom želania....boli rôzne: spievali sa pesničky, hrali divadlá a hry ( Znamenia J), tancoval sa metlový tanec- obľúbená aktivita chalanov....a na konci sa písal odkaz pre ďalšie generácie SELŠ-károv....

Oficiálna večierka ani nebola, a tak niektorí šli spať a iní sa rozprávali, iní hrali v jedálni Osobnosti. Po hodinách spánku neúprosne prišlo nedeľné ráno a s ním aj lúčenie- s ľuďmi, SELŠ-kou, RT-čkom, chatou, Tatrami...

Popradská stanica – v piatok očakávaný bod, dnes sme sa jej báli, pretože sme vedeli, že už sa tak skoro neuvidíme. Bol tu koniec...a zároveň začiatok. Veď predsa Slovenský skauting má 20 nových vodcov pre svoje oddiely...