sanna

Nedávno som mala narodeniny. Od priateliek som dostala kartičku, na ktorej je napísané: „ Povolenie na lov chlapov každého druhu.“ Na prvý pohľad dosť vtipné. Ale keď sa zamyslím, tak to až také zábavné nie je.

            Naozaj potrebuje žena, alebo mladé dievča povolenie na lov opačného pohlavia? A vlastne, má žena vôbec „loviť“?

            Ak sa pozrieme do minulosti, tak to bola výhradne mužská výsada. Najprv bola lovená zver, neskôr ženy. Z histórie je známych niekoľko, a nie málo, príbehov, kedy muži bojovali o ženy. Zápasilo sa o ne všelijako. Básňami, ktoré obľubovali stredovekí trubadúri, zbraňami -ako tomu bolo v Trójskej vojne, či udatní rytieri vyťahovali svoje sociálne cítenie. Potvrdzovali ho prísahou, keď sa zaväzovali ochraňovať slabých a chudobných.

            Ženám to bolo príjemné. Muži ich dobýjali, stavali do stredu pozornosti a ich obete tak mal pre čo žiť. Uznajme, že nemali veľa spôsobov zábavy. Buď vyšívali, alebo, ak vedeli, čítali. Vtedy však boli príliš inteligentné a pre spoločnosť, ktorej kraľovali muži, neprijateľné. A aby som nezabudla, po vydaji vychovávali deti.

            Prvým zlomom, podľa mňa, bol deň, keď sa unudená žena rozhodla ísť na poľovačku. Najprv ako diváčka, neskôr ako lovkyňa. Pocítila adrenalín v krvi, niečo nové, nepoznané.

            Čo také nohavice o pár rokov neskôr? Spočiatku zatracované, dnes si bez nich nevieme predstaviť život.      

            Stávajú sa takýmito malými krôčikmi zo  žien muži?

            Čo vlastne robia muži? Kam sa podeli tí udatní lovci? My, ženy, snívame, že po nás príde krásny princ a vytrhne nás zo stereotypného života. Dovoľujeme to však mužom,

            V dobe, keď nič nie je zakázané, by som sa ani nečudovala, keby sa roly muža a ženy vymenili.

            Predstavme si prirovnanie: silná ako žena, znie to smiešne. Bude to realita?